Tiborova Škoda 120 LS 1977. Stále ako nová s 55 000 km a stále v rodine

Po vlne šrotovného skončilo veľa pekných klasických áut na smetisku dejín. Skrátka veľa ich bolo zošrotovaných a vymenených za modernejšie. A paradoxne, teraz by mali tie klasiky oveľa vyššiu hodnotu ako tie moderné. A takýto osud mal mať aj hrdina dnešného videa: Tiborova Škoda 120 LS z roku 1977. V poslednej chvíli sa ju podarilo vytiahnuť z garáže a spojazdniť. A dnes o 13 rokov neskôr je z nej krásny veterán, ktorý má na budíkoch len neuveriteľných 55 000 kilometrov. A jeho majiteľ Tibor sa aj náležite stará. Celý príbeh v novom videu:

Rodinný klenot z Tuzexu, ktorý namiesto šrotoviska dobýva veteránske zrazy

Klasické automobily značky Škoda sú pevnou súčasťou našej automobilovej histórie. To, čo ich však po rokoch robí skutočne unikátnymi, nie je len samotná technika, ale predovšetkým ľudské príbehy, ktoré sa za nimi ukrývajú. Príbeh tejto konkrétnej Škody 120 LS z roku 1977 je dokonalým príkladom toho, ako sa zo zabudnutej „starej rárohy“ môže vďaka nadšeniu a rodinnej vernosti stať oceňovaný klenot.

Neuveriteľný príbeh spásy v hodine dvanástej

Cesta tohto automobilu začala v máji roku 1977, kedy bol doručený pre odberateľa do podniku Tuzex Bratislava. Pôvodný majiteľ (ročník 1935), ktorý bol príbuzným Tiborovej svokry, si ho tam vyzdvihol ako v poradí druhé zakúpené auto tohto modelu.

Po desaťročiach verných služieb však vozidlo postihol smutný osud – majiteľ prekonal vážne zdravotné problémy a auto zostalo nehybne stáť zaprášené v garáži viac ako päť rokov. Pôvodný majiteľ auto ponúkal svojim vnukom, aby si ho opravili a jazdili na ňom, no tí oň nemali záujem a označili ho za starú rárohu. Vozidlu reálne hrozilo, že skončí na šrotovisku.

V tom momente zasiahol Tibor. Keď auto v garáži uvidel, pod nánosmi prachu nebolo poriadne vidieť ani jeho farbu. Napriek tomu sa rozhodol auto za symbolickú cenu odkúpiť. Keď ho po roku a pol kompletne vyčistil, opravil a prišiel na ňom pôvodného majiteľa navštíviť, starý pán sa pri pohľade na svoju znovuzrodenú „škoduľu“ od dojatia rozplakal.

Pôvodný stav bez kompromisov a jedno rodinné tajomstvo

Keď Tibor auto z garáže bral, malo na tachometri iba 41 200 originálnych kilometrov. Dnes, po 13 rokoch v jeho vlastníctve, má vozidlo poctivých 54 601 km, keďže s ním pravidelne navštevuje veteránske zrazy.

Karoséria vozidla je v obdivuhodnom stave – nenašla by sa na nej žiadna hrdza a nevyžadovala si žiadne vyváranie. Vonkajší lak bol kompletne obnovený v pôvodnom odtieni v roku 1993 v bývalých bratislavských opravovniach BAZ (Bratislavské automobilové závody), zatiaľ čo interiérové časti, motorový priestor a kufor nesú pôvodný fabrický lak z roku 1977.

Pri overovaní histórie priamo vo fabrike Škoda v Mladej Boleslavi však Tibor narazil na záhadu: číslo karosérie nesúhlasilo s pôvodnými záznamami. Pravda vyšla najavo až po rozhovore so synom pôvodného majiteľa. Ten sa priznal, že keď malo auto iba tri mesiace, s kamarátmi „frajeril“ a kompletne rozbil celú prednú časť. Rodina si vtedy požičala peniaze a priamo z Boleslavy objednala úplne novú náhradnú karosériu, do ktorej prehodili pôvodný motor. Karoséria, v ktorej auto jazdí dnes, tak nebola nikdy búraná a všetko v nej zostalo pôvodné.

Výbava „Luxus Super“ a dobové hity

Označenie LS (Luxus Super) znamenalo v druhej polovici 70. rokov vrchol ponuky radu Škoda 105/120 (keďže výroba ešte luxusnejšej verzie GLS sa v tom čase len rozbiehala a stále sa dopredávali staré modely Škoda 100/110). Verzia LS sa na prvý pohľad líšila prísnou štvoricou predných svetlometov, cyklovačom stieračov, posilňovačom bŕzd a množstvom elegantných chrómových doplnkov okolo okien.

V interiéri sa nachádzajú pohodlné semišové sedadlá, ktoré sú v stave nového kusu – pôvodný majiteľ totiž od novoty používal ochranné poťahy, vďaka čomu látku nezničilo ani slnko. Skutočnou raritou je dobové kazetové rádio značky Sanyo pochádzajúce z kapitalistického Japonska. V Tuzexe stálo vtedy 50 bonov (pri kurze približne 5 korún za jeden bon), čo predstavovalo pre bežného občana hotový majetok.

Po technickej stránke sa motor verzie LS líšil od klasickej 120-tky vypuklými piestami, ktoré zabezpečovali vyšší kompresný pomer a tým pádom aj vyšší výkon. Pôvodne disponoval aj olejovým chladičom, ktorý bol však známym zdrojom problémov a často sa vyhadzoval, no Tibor ho plánuje v rámci zachovania maximálnej autenticity vrátiť späť. Jedinou výraznejšou modernizáciou z dôvodu spoľahlivosti bolo nahradenie pôvodnej mechanickej AC pumpy nízkotlakovým elektrickým palivovým čerpadlom, keďže agresívny moderný bezolovnatý benzín neustále rozožieral gumové membrány a tlačil benzín do motorového oleja.

Život na zrazoch a čistá psychohygiena

Tiborova Škoda 120 LS dnes žne úspechy všade, kde sa objaví. Zo zrazov na Komoči, v Žemberovciach, Novej Bani, Moravskom Lieskovom či dokonca v maďarskej Budapešti si odniesla množstvo pohárov a ocenení za originalitu a TOP stav.

Vozidlo vyvoláva na cestách obrovskú vlnu nostalgie. Ostatní vodiči z moderných áut uznalo blikajú a ukazujú palec hore. Auto je tak dokonalé, že na zraze v Ľubine sa ho český manželský pár pokúšal celý deň bezúspešne odkúpiť. Iní záujemca Tiborovi na mieste ponúkal priamu výmenu za Audi Q7. Tibor však všetky ponuky s úsmevom odmieta.

Pre neho je táto Škodovka čistou srdcovou záležitosťou, rodinným striebrom a formou psychohygieny. Oceňuje na nej čistú mechanickú jazdu bez moderných elektronických asistentov, kde najmodernejšou elektronikou je elektrické fúkanie vzduchu a vyhrievanie zadného okna. Auto plánuje navždy uchovať v pôvodnom stave a odovzdať ho svojim synom.

A nezabudnite si pozrieť aj ďaľšie skvostné príbehy áut zo socializmu:

• Škoda 1000 MBX
• Škoda 1000
• Škoda 130 RS
• Škoda 120 typ 742