Opel Omega B 3.2 V6 2003 to skúšal proti BMW. Uspel?

Veľké sedany sa svojho času tešili skutočne veľkej obľube. Bol to priam prémiový produkt, a o to viac, ak mal zadný náhon. Dnes však značka Opel nevyrába už nič podobné, a preto ma veľmi potešil návrat v čase, keď prišla ponuka vyskúšať si absolútne poslednú reinkarnáciu slávneho mena Omega – B2 (teda druhá generácia po facelifte). A to priamo vo vrcholovej verzií s motorizáciou 3,2 V6. A ako bonus tento nádherný zachovalý stav. Auto z doby, keď sa vyrábala aj legendárna strela Calibra. Nemohol som odolať, takže vám prinášam video a skúsenosti z prvej ruky:

Keď blesk útočil na mníchovskú prémiu

Boli doby, kedy nemecká značka Opel nedodávala na trh len praktické rodinné hatchbacky a úžitkové autá, ale dokázala postaviť plnohodnotný luxusný sedan s pohonom zadných kolies. V 70. a 80. rokoch túto úlohu plnil model Senator, ktorý neskôr nahradila prvá generácia Omegy. Skutočný vrchol európskeho inžinierstva od Oplu však prišiel v roku 1994 s predstavením druhej generácie – Opel Omega B.

Posledný mohykán vyššej strednej triedy

Facelift z roku 1999 priniesol do interiéru i exteriéru Omegy svieži vizuálny vietor. Zmizli typické zatmavené zadné svetlá, ktoré nahradil vtedajší módny biely pás, a kabína dostala modernejšie tvary. Testovaný kúsok z roku 2003 predstavuje to najlepšie a najluxusnejšie, čo si človek mohol v tej dobe od Oplu zaobstarať.

Z hľadiska výbavy auto dodnes prekvapuje prvkami, ktoré vtedy neboli samozrejmosťou:

• Stabilizačný systém (ESP) a bohatá ponuka airbagov pre bezpečnosť.
• Komfortné prvky: Vyhrievané predné aj zadné sedadlá, elektrická zadná roletka a zabudovaný autotelefón so slotom na klasickú SIM kartu.
• Materiály: Prístrojová doska a stredový panel sú vyrobené z masívneho mäkčeného plastu, vďaka čomu interiér ani po rokoch nevŕzga.

Zaujímavým detailom a „výkrikom do minulosti“ je mechanické počítadlo kilometrov uprostred prístrojového štítu. V roku 2003, kedy konkurencia už bežne využívala digitálne displeje (ako napr. BMW rady 7 generácie E32 z konca 80. rokov), pôsobí toto riešenie v inak luxusnom a modernom Opli trochu archaicky.

Pod kapotou: Kultivovanosť šesťvalca a nerealizovaná V8

Vrcholná motorizácia 3.2 V6 produkuje výkon 218 koní a krútiaci moment 290 Nm. Motor je ukážkovo odizolovaný od posádky a pri bežnej jazde o sebe dáva vedieť len jemným, vzdialeným šepotom. Navyše, motorový priestor ponúka skvelý prístup k servisným úkonom, ako je napríklad výmena rozvodov.

Zaujímavým paradoxom histórie Omegy B je ponuka naftových motorov. Keďže Opel potreboval pre svoj veľký sedan kultivovaný diesel, siahol po technike od úhlopriečneho konkurenta – 2,5-litrovom radovom šesťvalci od BMW (TDS).

Ešte fascinujúcejšia je však kapitola o Opel Omega V8. Dlhé roky sa v automobilových kruhoch šuškalo o tom, že Opel plánoval nasadiť osemvalec. Vo videu však uvidíte originálny materiál, ktorý potvrdzuje, že nešlo o žiadny mýtus. Majiteľ Honza ukázal originálny, dobový predajný katalóg vytlačený priamo automobilkou Opel s označením Omega V8.

Opel v rámci koncernu General Motors skutočne naplánoval a nafotil verziu s 5,7-litrovým motorom V8 z Corvetty (LS1) s výkonom 310 koní a 450 Nm. Projekt bol však na poslednú chvíľu zrušený. Hoci sa motor pod kapotu zmestil, inžinieri narážali na problémy s chladením a s kompatibilitou prevodovky (Corvette využívala systém Transaxle). Automobilka nakoniec vyhodnotila, že finančné náklady na vývoj sa pri nízkych predpokladaných predajoch nevyplatia.

Globálna stopa pod taktovkou General Motors

Vďaka globálnemu zázemiu koncernu General Motors sa s týmto autom (s menšími úpravami) dalo stretnúť po celom svete. V Austrálii sa úspešne predávalo ako Holden Commodore a v Severnej Amerike sa pokúšalo preraziť na trhu luxusných vozidiel pod názvom Cadillac Catera. V Európe bolo okrem klasického sedanu dostupné aj gigantické kombi s tradičným označením Caravan, ktoré objemom batožinového priestoru prekonávalo väčšinu vtedajších konkurentov.

Súboj s BMW radu 5 (E39) a dôvody konca

Omega B bola primárne postavená ako konkurent pre mníchovskú päťku. Počas testovacej jazdy v uliciach Bratislavy moderátor porovnal jazdné vlastnosti Omegy s jej najväčším rivalom – BMW radu 5 generácie E39.

Prečo teda úspešný príbeh Omegy nepokračoval treťou generáciou? Dôvodov bolo niekoľko. Prvým bola identita značky. Na začiatku milénia stál tento špičkovo vybavený Opel približne 1 200 000 českých korún. Pre bežného zákazníka Oplu (ktorý kupoval Corsu alebo Astru) bola táto suma nedostupná. Naopak, bonitný zákazník hľadajúci auto vo vyššej strednej triede nechcel nechať takúto sumu u predajcu masovej značky a radšej zamieril k prémiovej trojke (BMW, Mercedes, Audi).

Druhým fatálnym problémom Omegy bola korózia, ktorú automobilka z hľadiska protikoróznej ochrany podcenila, a väčšina bežných kúskov kvôli nej skončila na vrakoviskách. Na prelome tisícročí navyše s týmto segmentom skončilo viacero európskych značiek (napr. Renault Safrane či Alfa Romeo 166) a ďalší veľký konkurent – Ford Scorpio druhej generácie – zažil dizajnové a predajné fiasko.

Verdikt a osud testovaného vozidla

Priameho nástupcu sa Omega už nikdy nedočkala. Pokus o náhradu v podobe modelu Opel Signum (čo bola v zásade skrátená Vectra s predným náhonom a karosériou na štýl hatchbacku/MPV) obchodný úspech nepriniesol.

Testovaný exemplár v recenzii je však svetlou výnimkou. Vďaka precíznej starostlivosti dvoch starších majiteľov z Českej republiky nebol nikdy vyváraný a nesie si svoj pôvodný fabrický lak, čo z neho robí mimoriadne cenený a vyhľadávaný youngtimer. Hoci ho súčasný majiteľ Honza kupoval s úmyslom používať ho na každodenné jazdenie (Daily car), po dvoch dňoch si uvedomil, v akom jedinečnom stave toto auto je. Omega tak skončila v garáži hneď vedľa klasického BMW radu 7 a von vychádza už len počas pekných dní za odmenu.