Príbehy áut

Daewoo Racer / LeMans bol socialistický sen pumpárov a mäsiarov. Vieš prečo?

Často počúvam, ako bolo za toho bájneho socializmu dobre. Všetkého bolo, a navyše takmer zadarmo. No ale potom vždy príde nejaký škrt cez rozpočet, nastavené zrkadlo plánovanému hospodárstvu. A presne to bol aj napríklad Daewoo Racer (alebo známe aj ako LeMans). Ten v celej kráse ukázal, ako sme v oblasti osobných aút za železnou oponou totálne zaspali. Absolútne neporovnateľná technika bola zrazu bežne k dispozícií občanom ČSSR. Teda ak mali dostatok peňazí… Celý príbeh tohto auta:

Daewoo Racer: Socialistický sen, ktorý stál 5 ročných platov

Koncom 80. rokov bolo československé automobilové nebo pomerne fádne. Cestám kraľovali Škodovky 105 a 120, objavovali sa prvé Favority a v Tuzexe sa dalo siahnuť po „západnom“ tovare. Potom však prišiel rok 1988 a v sieti Mototechna sa objavilo niečo nevídané – juhokórejské Daewoo Racer.

Luxus za „bežné“ koruny

Daewoo Racer bolo v období socializmu absolútnym unikátom. Hoci išlo o technologicky vyspelé auto zo západného sveta (licenčný Opel Kadett E), nepredávalo sa v Tuzexe za bony, ale v bežnej Mototechne za československé koruny. [01:47] Malo to však jeden háčik – cenovku.

Kým najlacnejšia Škoda 105 stála približne 56 000 až 61 000 korún a moderný Favorit okolo 89 000 korún, Daewoo Racer vystrelilo latku do závratných výšok. Predávalo sa za neuveriteľných 189 000 korún. [03:24] Pre porovnanie, priemerná mesačná mzda v roku 1989 bola 3 100 korún. Bežný občan by tak na toto auto musel odkladať celý svoj plat viac ako päť rokov. Niet divu, že sa stalo symbolom vtedajších „vyvolených“ – mäsiarov, pumpárov a ľudí, ktorí si vedeli „privyrobiť“ bokom. [04:13]

Ako sa dostalo Kórejské auto do ČSSR?

Mnoho ľudí si dodnes kladie otázku, ako sa v socialistickom štáte ocitlo auto z Južnej Kórey. Stál za tým špecifický trojstranný výmenný obchod. Líbya dlhovala Československu značné prostriedky a Južná Kórea sa do tejto situácie dostala ako spostretkovateľ, ktorý na seba prebral tento dlh – výmenou za vozidlá Daewoo. Výsledkom bolo, že v rokoch 1988 až 1989 prišlo na náš trh približne 3 000 kusov tohto vozidla. [04:46] Bol to okamžitý hit, o ktorom písali všetky domáce motoristické časopisy.

Iná galaxia jazdných vlastností

V porovnaní so Škodovkami s motorom vzadu bol Racer úplne iným svetom. Postavený na základoch špičkového Opela Kadett E, ponúkal dynamiku a komfort, o akom sa vtedajším motoristom ani nesnívalo. Pod kapotou pracoval motor 1.5 OHC s výkonom 75 koní, ktorý auto s hmotnosťou pod jednu tonu rozhýbal na stovku za 14 sekúnd (klasická Škoda 120 potrebovala cca 20 sekúnd). [13:53]

Interiér bol na svoju dobu mimoriadne pokrokový – mäkčené plasty, stredový tunel natočený na vodiča a kultivovaný chod motora vďaka rozvodovému remeňu (na rozdiel od hlučnej reťaze vo Favoritoch). [06:15] Zaujímavosťou boli ručičkové hodinky na palubnej doske, ktoré vtedajší majitelia prirovnávali k luxusu značky Maserati. [13:43]

Kvalita, ktorá prekvapuje aj dnes

Hoci neskoršie modely Daewoo (ako napr. Espero) mali povesť áut náchylných na koróziu, pôvodné Racery boli postavené mimoriadne poctivo. Testovaný exemplár má takmer 40 rokov a napriek tomu, že posledných 10 rokov parkoval vonku, jeho plechy sú v pôvodnom a zdravom stave. [09:07]

Príbehy majiteľov len potvrdzujú exkluzivitu tohto auta. Niektorí boli ochotní priplatiť ďalších 12 000 korún (štyri priemerné platy) nad oficiálnu cenu, len aby sa k autu dostali skôr, než sa vypredá. [17:00]

Odkaz Daewoo Racer

Výroba tohto modelu pokračovala v rôznych podobách a pod rôznymi názvami (napr. Nexia, Cielo či Pontiac LeMans) po celom svete. V Uzbekistane sa v modernizovanej forme vyrábalo až do roku 2016. [11:10] Pre strednú Európu však Daewoo Racer navždy zostane tým „zázrakom z Mototechny“, ktorý definitívne ukázal, aký veľký technologický náskok mal vtedajší západný svet v osobných automobiloch pred socialistickou produkciou.